Materiál a metodika
Po zvolení témy, sme sa s našim konzultantom rozprávali o tom, ako bude naša práca vyzerať, a ako bude prebiehať náš výskum, čiže aké základné úlohy musíme splniť. Aby sme sa dozvedeli nové veci a presne sa oboznámili s našou prácou používali sme najviac internet, ale taktiež aj odbornú literatúru. Aj náš konzultant nám dával veľa informácií, či už z jeho poznatkov o rádioaktivite alebo taktiež z internetu.
Cez jeseň sme museli nazbierať vzorky najmenej desiatich najčastejšie konzumovaných húb, ktoré rastú v obci Stupné. Nazbierané huby sme nakrájali, usušili a uskladnili, aby sme neskôr mohli zmerať ich hodnoty rádioaktivity. V potravinách sme kúpili šampiňóny a hlivu, aby sme mohli porovnať výšku rádioaktivity v týchto hubách, ktoré sa pestujú pod zemou s hubami, ktoré rastú v lese. Tieto dva druhy húb z potravín sme taktiež nakrájali, usušili a uskladnili, aby sme neskôr mohli merať ich výšku rádioaktivity. Z našich vzoriek sme spravili fotodokumentáciu (viď. príloha 4).
Aby sme sa dozvedeli presné informácie o výške rádioaktivity v našom okolí, napísali sme žiadosť na Obvodný úrad veterinárskej správy v Považskej Bystrici o slobodnom prístupe k informáciám, aby nám poskytli ich namerané hodnoty rádioaktivity v mäse diviakov a jeleňov, ktorí huby využívajú ako zdroj obživy. Odpoveď s presnými hodnotami sme dostali do dvoch týždňov po tom, ako sme im žiadosť poslali a zistili sme, že ich namerané hodnoty rádioaktivity sú mierne zvýšené.
Náš ďalší výskum spočíval v nameraní rádioaktivity v nazbieraných hubách. Dohodli sme si termín na Univerzite Komenského Prírodovedeckej fakulte v Bratislave s pánom docentom Sýkorom, aby sme mohli náš výskum uskutočniť v ich odbornom laboratóriu. Pán doc. RNDr. Ivan Sýkora, PhD. a jeho asistentka boli veľmi milí a ochotní, a s nadšením pre našu prácu a náš záujem zaoberať sa touto problematikou nám pomohli. Pán docent nám presne opísal, ako prebieha meranie rádioaktivity, z čoho sa skladajú rôzne prístroje na meranie rádioaktivity a povedal nám aj nové poznatky o rádioaktivite. Do ich laboratória sme si priniesli nazbierané a usušené huby, ktoré sme s pomocou asistentky pomleli na drobný prášok. Prášok sme dali do sušičky, aby sa vysušil a nebola v ňom žiadna voda. Počas čakania, kedy sa pomleté huby sušili, sa nás ujali dvaja docenti, a tiež nám porozprávali o rádioaktivite a vďaka nim sme sa dozvedeli ďalšie nové poznatky o rádioaktivite aj o tom, ako prebiehal výbuch jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku. Po tom ako bol hubový prášok vysušený, bolo potrebné presne ho odvážiť, a následne ho zlisovať. Z prášku ostala len malá zlisovaná kôpka, ktorú sme zobrali do odborného laboratória na meranie rádioaktivity. Na toto laboratórium sme sa najviac tešili, pretože nás zaujímal prístroj pomocou ktorého sa rádioaktivita meria. Našu pomletú, vysušenú a zlisovanú vzorku sme vložili do takzvanej skrine, ktorá slúži na meranie rádioaktivity. Táto skriňa je napojená na počítače, ktoré sú vo vedľajšej miestnosti. Na obrazovke sme mohli vidieť graficky znázornené hodnoty rádioaktivity. Keďže meranie jednej vzorky trvá minimálne dva dni, pán docent nám ukázal postup prípravy vzorky a ako prebieha meranie, a spolu s asistentkou nám sľúbili, že ostatné vzorky nám namerajú oni a výsledky nám pošlú e-mailom.
Ďalší prieskum sme uskutočnili aj pomocou ankety. Otázky boli zamerané na tému rádioaktivity. Chceli sme zistiť, či sa naši respondenti stretli s problematikou zvýšenej rádioaktivity, či vedia aké nebezpečenstvo predstavuje rádioaktivita a či huby zbierajú a konzumujú. Naša anketa bola anonymná a rozdali sme ju rodine, známym a spolužiakom.
Náš konzultant nám prinášal nové informácie, ktoré nám pomohli pri písaní našej práce, hlavne problematiky. Taktiež nás usmerňoval a pomáhal nám, aby naša práca mala takú podobu, akú má mať.